Smery v joge (I.)

    Každý človek má svoje vlastné dispozície ako na fyzickej úrovni tak aj na psychickej úrovni. Každému vyhovuje niečo iné v čom môže prirodzenejšie aktivizovať svoje vlastné duchovné hodnoty a bohatstvo. Preto sa v ezoterických systémoch vyvinuli mnohé smery - cesty. Môžeme hovoriť o prastarých šamanských technikách, budhistických a zen-budhistických meditáciach, tantre, jogových smeroch a rôznych novodobých technikách, ktoré prevažne čerpajú zo starších systémov a populárnym spôsobom ich upravujú tak, aby boli príťažlivejšie. Pokiaľ sú mnohé systémy príťažlivé nie je to na škodu ale treba si uvedomovať to, že ozajstný záujem o duchovné hodnoty by mal prameniť zvnútra každého jedinca. Je otázne, či sa dá zmenenými technikami, ktoré sú rôzne prekombinované a často využívajú reklamné triky na prilákanie záujemcov, priviesť človeka na skutočnú duchovnú cestu.

    Pri pohľade na jogové systémy z historického kontextu sa nám odvíja neuveriteľné množstvo techník a ich variácií. Ich podrobné rozdelenie by bolo pomerne obšírne a náročné dielo. Na začiatok pre ich ozrejmenie stačí načrtnutie ich hlavných ideových línii. Samotná štruktúra a princípy ich delenia nie sú tak dôležité pre toto "zaškatuľkovanie" ale skôr preto, aby sme si mohli uvedomovať ich rôznorodosť a význam pre naše osobné použitie. Možnosti, ktoré nám sú prostredníctvom jogy predostreté, umožňujú naše zdokonaľovanie, duchovné napredovanie, poznanie a hlbšie uvedomovanie si vlastnej podstaty seba - samého. Proces poznávania je množstvom techník zdokonaľovaný a smerovaný podľa našich dispozícii. Tento proces je dlhodobý, vyžaduje od nás veľa jemnosti a pozornosti. Na materiálnej úrovni už nestačia slová, ani myšlienky, na vyjadrenie toho čo človek v sebe môže vnímať. Mnohé techniky a postupy sa vôbec nedajú vyjadrovať slovne, návod na praktizovanie môže byť opísaný nepriamo ale najspoľahlivejšie je keď sú odovzdávané žiakovi priamo učiteľom.

    Joga ako taká nie je vierou ani náboženstvom, pritom jej technické a filozofické časti sú obsiahnuté aj v mnohých náboženstvách. Joga sa zaoberá človekom systematickým spôsobom, tréning sa vedie na základe spoznávania vnútorných štruktúr človeka. Učí nás objavovať skryté schopnosti človeka a snaží sa ich lepšie využiť. Vyzerá to, akoby išlo o znovuobjavenie, už dávno zabudnutých a nepoužívaných časti ľudskej bytosti.

    So základmi jogy sa môžeme stretnúť už v Mohendžodárskej kultúre, (nájdené predmety a obrázky vo vykopávkach), vo vedickom období, (minimálne od 3000 p.n.l.). Pri sledovaní histórie jogy z pohľadu súčasnosti, je vhodné prihliadať na to, že vo svojich historických obdobiach zdieľala to isté spoločenské a kultúrne pozadie ako ostatné filozofické systémy dávnej Indie, vychádzajúce z véd, upanišád a brahmánskych tradícii. Čo sa potom aj odrazilo v rôznorodosti filozofických konceptov vkĺbených v jednotlivých smeroch jogy. Skutočný pôvod, kto a kedy jogu vynašiel ostáva zahalený v dávnej histórii indických dejín.

    Dostupné pramene hovoria, že jogu ako takú, prvýkrát opísal Bhagavan Patandžali. Jeho dielo „Sútry jogy" je najsystematickejším opisom podstaty jogy. Jednotlivým smerom jogy dali tvorcovia upanišád, príslušnú filozofickú esenciu. Psychika ľudí sa vývojom mení a tak sa prastaré techniky vždy musia prispôsobovať povahe a charakteru človeka aby sa mohli účinne praktizovať.

 
  späť       ďalej