Yoga - Pranayama

Ako príklad môžeme uviesť Patandžaliho Yogasutra. Tento text sa objavil na našom trhu v niekoľkých vydaniach. Poukazujem na možnosť získania si textu od rôznych autorov pretože mnohokrát pôvodný text môže mať aj viaczmyslový význam a nie každý preklad to dokázal komplexne vystihnúť.

Na úvod je vždy potrebné si stručne objasniť pojmy s ktorými daný text operuje. Sú to pojmy ako myseľ, vedomie, poznávajúci poznávané, meditácia a podobne. V logickej literatúre majú tieto pojmy obdobný význam a sú potrebné na pochopenie klasických textov. V iných textoch ako napríklad budhistických, šamanských sa ich význam mení a prispôsobuje podľa prostriedkov, ktoré daný mystický smer používa na praktické cvičenia.

Uvádzané texty nie sú výlučne o pránájáme. pránájáma je ich súčasťou a v tomto kontexte je potrebné chápať ich zmysel a význam.

Súčasťou mnohých klasických textov bývajú komentáre od rôznych autorov. Niektoré komentáre sú tak výstižné, že príslušné vydania bývajú vyhľadávané podľa komentárov, ktorý je v nich obsiahnutý.

Bhagavadgíta - je základný klasický text pojednávajúci o joge. O pránájáme je tu zmienka poskromne na dvoch miestach. Význam týchto zopár veršov je však dostatočne inšpirujúci.

"Tým, že obetujete vychádzajúci dych vchádzajúcemu dychu a obrátene, neutralizuje jogín obidva dychy. Tak uvoľní pránu zo srdca, a prijíma životnú silu pod svoju kontrolu."
"Expert v meditácii (muni) sa stane večne voľným, totiž ten kto hľadá najvyšší cieľ, opustí vonkajšie javy uprie zrak doprostred medzi obočie, neutralizuje prúd prány a apány prúdiaci z nozdier a z pľúc, kontroluje myseľ a intelekt, zapudí žiadosti, strach a hnev."

Patandžaliho Jogasútra - Patandžaliho Jogasútra je text, ktorý na začiatku poukazuje na našu myseľ, ktorej neustála aktívna spôsobuje naše odlišné vnímanie od "absolutnej skutočnosti". Je tu objasňovaný pojem meditácie.

Vo verši 1,19 je dávaný náš dych do spojitosti s meditáciu. Dalo by sa povedať, že toto je kľúčový moment k objasneniu si významu pranajámy.

Gheranda Samhita - je text, ktorý sa od začiatku venuje praktickým technikám. Jeho delenie ma postupnosť od fyzických techník az po techniky venujúce sa meditácii. Uvedené vydanie obsahuje komentár od Sachrova ???(nie som si 100 percent istý), ktorý je obzvlášť vydarený.

Vo verši 1.55-60 je popisovaná technika kapálabháti. Je to kapitola venovaná krijám a zaradenie kapálabháti ako silne očistného cvičenia má svoje opodstatnenie.

Piate poučenie (kapitola) je celá venovaná pránjáme. V tomto texte sú podrobnejše popisované aj prostredie a okolnosti v ktorom a za akých ktreba pránájámu cvičiť.

Sahita pránjáma verš 47-57. Toto je významná pasáž nakoľko je tu poukazované na možnosti vykonávať pránájámu súčasné s mentálne vykonávanými mantrami.

Súrjabendha pránájáma verš 58-68. Vo verši 59 je popisovaná zádrž dychu, ale v tomto prípade treba byť obzvalášť opatrný, nakoľko sa jedná o značne silovo paktikovanú zádrž. Takáto zádrž môže byť nebezpečná nielen pre začiatočníkov ale aj pre cvičencov, ktorý už určitú dobu praktizujú pranajámu. Treba si uvedomiť, že takéto extrémne silové použite zádrže je možné iba za určitých fyzických a psychických predpokladov. Všeobecné pravidlo je, že dĺžku zádrže predlžujeme iba po sekundách !!! V uvedených veršoch je tiež popísané rozdelenie prán, (modifikácia prán) na 10 základných druhov.

Verše 69-72 Udždžájí. Je to typ pránájámy, ktorý je jednoduchý na nácvik a zároveň svojim účinkom veľmi intenzívne zasahuje do veľmi dôležitých regulačných systémov organizmu.

Bhrámari, verš 78-82. Je to jedna zo základných technik. V tomto texte má trochu odlišný výklad ako sme prevažne zvyknutý.

Verš 83, Múrčhá pránájáma. Predpokladá vedomé vnímanie prány, ktorú vedome usmerňujeme na miesto medzi obočím.

Kevali - zadržanie dychu, verš 84-96. V uvedených veršoch je popisované vykonávanie pránjámy v súvislosti s adžapou (nevyslovovanou) a zároveň s vykonávaním zádrží.

Šivasamhita - Je jeden z veľmi inšpirujúcich textov pojednávajúcich o jóge.

V knihe 2. verše 1-31 sa pojednáva o jemnohmotných orgánoch a "pránických" dráhach, ktoré sa nachádzajú v našom jemnohmotnom tele.

V knihe 3. veršoch 1-9 je popísané rozdelenie prán, (modifikácia prán) na 10 základných druhov.

Gorakšašatak - (O pravde a poznaní - svedectvo starých majstrov), Bratislava 1991, Šport

Joga - Svetlo poznania (staršie vydanie - Slnečná cesta ku zdraviu a kráse), Bronislavská - Pani Bronislavská získala osobitné poznatky od známej školy v Indii xxxxx kde nadobudla veľmi kvalitné skúsenosti o joge. Jej knižka veľmi zaujímavým a hodnotným spôsobom popisuje aj techniky pranjámy. Sú tu popísané takmer všetky bežné techniky pránájámy. V knižke je kladený dôraz na praktické cvičenia. Jednotlivé techniky pránájámy nie sú v samostatnej kapitole ale sú zaraďované k ostatným praktikám ako ucelené kapitoly.

Light in pranayama, Yiengar - v súčasnosti neexistuje preklad do češtiny alebo slovenčiny, (aspoň mi to nie je známe). Napriek tomu uvádzame tento text ako jeden zo základných textov o ktoré sa dá pri nácviku opierať. Jednotlivé techniky sú tu precízne podávané vďaka osobitému detailnému prístupu autora ako ho poznáme z hathajogy.

dostupnú literatúru môžeme rozdeliť zhruba na dve časti. Jedna skupina sú staré texty, ktoré sa nachádzajú v rôznych verziách prekladov. Druhú časť tvoria viac-menej používané techniky na úrovni práce s naším dychom. Sú to texty z dnešnej doby.

Pri štúdiu klasických textov sa mnohokrát stretávame s rôznymi druhmi nejednoznačnosti. Jednou z príčin prečo to tak je, ich transkripcia, ktorá nebýva jednotná a presná. Odporúčam čitateľom aby si tie najdôležitejšie časti textov čítali z pôvodných originálov, (najlepšie priamo v sanskrte).